Prečo niektoré spomienky prichádzajú a odchádzajú?

Autor: Nikola Laurenčíková | 7.4.2017 o 20:06 | (upravené 8.4.2017 o 20:02) Karma článku: 9,62 | Prečítané:  3443x

Otázkou je .... Prečo sa zdajú byť názvy, občas mená ťažšie zapamätateľné ako u iných vecí v živote? Jednoduchá odpoveď znie .... pretože názvy nie sú naozaj tak dôležité .... ale samozrejme je to trochu zložitejšie ako len to.  

Čím viac budeme vedieť o svojej pamäti, tým lepšie budeme rozumieť ako si ju môžeme vylepšiť. Jedna z mnoho vecí, ktoré ma zaujímajú je ako funguje náš mozog. Ako je možné, že náš mozog spomína  a taktiež zabúda, ako funguje pri spracovávaní informácií, či kreativite. V tomto článku sa budem venovať najmä téme spomienok- spomínanie a zabúdanie.

Naša pamäť je napchatá  masívnym množstvo spomienok, ktoré sme si vytvorili po celý život vďaka skúsenostiam. V posledných niekoľkých desaťročiach psychológovia zistili, že existujú dva základné pamäťové systémy v ľudskej mysli:

  • Krátkodobá alebo "pracujúca" pamäť, ktorá dočasne uchováva informácie zväčša veci, myšlienky, ktoré sa dejú v aktuálnom čase a uvažujeme o nich.
  • Dlhodobá pamäť, ktorá môže prijať obrovské množstvo informácií získaných skúsenosťami.

Samozrejme, že tieto systémy nepracujú úplne dokonale, keďže po určitom čase sa nám niektoré spomienky začínajú vytrácať alebo si ich nepamätáme úplne jasne. Zverejnená štúdia kognitívneho neurológa Timothy F. Bradyho a jeho kolegov z Massachusetts Institute of Technology naznačuje, že tieto dlhodobé spomienky nemusia byť zďaleka tak nejasné ako sa kedysi myslelo. Účastníci si prehliadali fotky s 2500 objektmi v priebehu 5,5 hodiny. Potom boli zobrazené dvojice obrazov, a mali porovnať, ktoré z týchto dvoch videli. Účastníci boli mimoriadne úspešní (viac ako 90 percent odpovedalo správne), aj keď tam boli tisíce predmetov na zapamätanie si. Táto vysoká úspešnosť svedčí o schopnosti dlhodobej pamäti pamätať si. Najviac prekvapujúce bolo, že účastníci boli úspešní pri zapamätaní si úrovne detailov, ktoré predmety mali. Boli rovnako dobrí pri rozoznávaní rozdielov medzi dvoma obrazmi toho istého objektu, aj keď sa objekty líšili extrémne jemným spôsobom, ako je napríklad dvojica hrianok s mierne odlišnými krajcami chlebov.

Štúdia: http://www.pnas.org/content/105/38/14325.abstract

 

Ale prečo nám jednoducho niektoré spomienky prichádzajú a odchádzajú? 

Pamäť je výsledkom neuveriteľne zložitých procesov. Vaša pamäť sa v skutočnosti skladá zo skupiny systémov, kde každý hrá odlišnú úlohu pri vytváraní, ukladaní a vyvolávaní spomienok.

Keď niečo zažijete, táto udalosť  sa prevedie na impulz elektrickej energie, pozdĺž siete neurónov. Tieto informácie sa najskôr dostanú a sú uložené v krátkodobej pamäti, kde sú k dispozícií od niekoľkých sekúnd do niekoľkých minút. Potom sa spomienky prevedú do dlhodobej pamäte v oblastiach, ako hipokampus - súčasť mozgu človeka a ďalších stavovcov má dôležitú úlohu pri spracovaní informácií z krátkodobej pamäti do dlhodobej pamäti a priestorovej orientácie.  

Dva neuróny opakovane komunikujú, na vyhradených miestach známych ako synapsie s použitím špecializovaných neurotransmiterov, ktoré zlepšujú komunikáciu medzi nimi. Ak dva neuróny komunikujú medzi sebou, účinnosť komunikácie sa medzi nimi zväčšuje. Tento proces nazvaný ako dlhodobá potenciácia je považovaná za mechanizmus, podľa ktorého sú uložené spomienky dlhodobo. Typický mozog má asi 100 triliónov synapsií. Spomienky, ktoré si zapamätáme najdlhšie, sú vytvorené najmä keď sa plne sústredíme, a keď pre nás majú  informácie dostatočný význam.

 

Ako môžeme tieto spomienky stratiť?

Existuje niekoľko faktorov, ktoré prispievajú k zlej pamäti, vrátane veku, chronický stres a psychické poruchy, ako je depresia. Ako starneme, synapsie sa začínajú meniť a oslabovať, čo ovplyvňuje naše ukladanie spomienok a spomínanie.Toto zhoršenie sa pripisuje zmršťovaniu mozgu, kde hippokampus stráca päť percent zo svojich neurónov každých desať rokov. Pokles produkcie neurotransmiterov, ako je acetylcholín - životne dôležitý pre učenie a pamäť, môžu mať taktiež dopad na naše ukladanie informácií.

Počas chronického stresu je telo zaplavené chemickými látkami, dreň nadobličiek uvoľní do krvi adrenalín (epinefrín), ktorý je podobný noradrenalínu a má aj podobné účinky. Kôra nadobličiek produkuje steroidné hormóny, tzv. glukokortikoidy– kortizol a kortizon, ktoré hrajú dôležitú úlohu v regulácií metabolizmu, čo má za následok stratu mozgových buniek a neschopnosť tvoriť niečo nové inak povedané strácanie kreativity a schopnosť pamätať si. 

Ako môžeme predísť k častému zabúdaniu?

Rovnako ako pri cvičení, kde si budujeme svalovú hmotu a spevňujeme telo musíme používať aj mozog a tým zabránime častému zabúdaniu.

  • Strava- Tým poskytneme mozgu živiny.
  • Výzvy- učenie sa nového jazyka je najlepší spôsob ako si zachovať dobrú pamäť.
  • Fyzická aktivita- cvičenie, športovanie
  • Dobrý spánok 

Na záver  dávam odkaz na link videa, prečo mozog spomína a zabúda. Nájdete v ňom tiež ukázané ako funguje komunikácia nervových buniek (synapsie):

https://www.facebook.com/iVeda.blog/videos/408945159467528/

 

 

Zdroje:

http://lifehacker.com/why-your-memory-sucks-and-what-you-can-do-about-it-596782066

http://lifehacker.com/why-your-memory-sucks-and-what-you-can-do-about-it-596782066

https://www.youtube.com/watch?v=yOgAbKJGrTA

http://ed.ted.com/lessons/how-memories-form-and-how-we-lose-them-catharine-young

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Nesledujeme mohutnú wagnerovskú operu, skôr reláciu o varení

Každý bude trochu nespokojný.


Už ste čítali?